Aron Grünhut
záchranca židov a bojovník za ľudské práva

Židovský bojovník Aron Grünhut

Úvod

Osobnosť Arona Grünhuta (1895, Bratislava – 1974, Tel Aviv) je pre Slovensko neznáma, napriek tomu, že ide o jednu z kľúčových osobností ortodoxnej obce. Vďaka tomuto bratislavskému rodákovi sa podarilo zachrániť viac ako tritisíc Židov, medzi nimi aj deti.

Cieľom výstavy je predstaviť neobyčajný život Arona Grünhuta a tiež ľudí, ktorí mu vďačia za jeho záchranu.

Vyrastal v pobožnej židovskej rodine. Už ako 11-ročný prišiel o svojho otca a skoro sa o seba musel naučiť postarať. Možno táto skúsenosť mu neskôr pomohla pri organizovaní záchranných akcií. Ako obchodník, ktorý vyvážal domáce potraviny, často cestoval po Európe, kde sledoval radikalizáciu pomerov. Na rozdiel od iných Grünhut vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov a rozhodol sa konať.

Hneď po rakúskom anšluse sa podieľal na záchrane 28-člennej skupiny židovských utečencov z okolia Kittsee, ktorých vysídlili do Maďarska a dostal ich na Slovensko, pretože inak by skončili v Dachau. V tom istom období dal vybudovať stanový tábor pre stovky Židov, ktorých zhromaždili pri Dunajskej Strede ako ľudí bez domova a zariaďoval im cestu do Palestíny.
V októbri 1938 Grünhut úspešne intervenoval v prospech Judu Goldbergera, bratislavského obchodníka s konfekciou, ktorého uniesli do Rakúska na príkaz Gestapa.

V čase, keď Nicholas Winton začal organizovať Kindertransporty do Anglicka, Grünhut nadviazal spojenie s jeho zástupcom v Prahe. Dohodol s ním, že z Bratislavy vycestuje skupina židovských detí. Následne oslovil vedúcich rabínov a po konzultácii s nimi vybral desať chlapcov z ortodoxných rodín. Všetkým vybavil potrebné doklady a postaral sa o to, aby v stanovenom termíne prišli do Prahy, kde sa pripojili k ďalším deťom z Wintonovho vlaku. Chlapci sa dostali v júni 1939 do Londýna a vojnu prežili v Anglicku. Až po rokoch sa zistilo, že bol medzi nimi aj dnešný hlavný rabín v Jeruzaleme Tibor (Jitzchak Tuvia) Weiss, londýnsky rabín Kurt (Sholom Ber) Stern či dlhoročný reportér Jerusalem Post Paul Kohn, ktorý patrí medzi legendy izraelskej žurnalistiky.

Bol to Grünhut, kto sa rozhodol zorganizovať unikátnu záchrannú akciu, ktorej cieľom bolo dostať čo najväčšie množstvo slovenských Židov do Palestíny. Koncom júla 1939 prenajal dva parníky „Kráľovná Alžbeta“ a „Cár Dušan“, ktoré odišli z bratislavského prístavu. Na palube cestovalo spolu 1590 židovských utečencov. Po Dunaji mierili do bulharského mesta Ruse, kde mali prestúpiť na vlak do Varny. Grünhut plánoval, že plavba potrvá šesť dní. Lenže bulharskí pohraničníci loď s utečencami zastavili a chceli ich vrátiť naspäť. Grünhutovi nepomohli ani libérijské víza. Viac ako štyri týždne strávili utečenci v medzinárodných vodách. Vtedy sa Grünhut prejavil ako schopný vyjednávač a presvedčil nielen bulharské, ale aj britské úrady, aby im povolili pokračovať v plavbe. V rumunskom prístave Sulina potom utečenci prestúpili do nákladnej lode Noemi Julia. Po 83 dňoch sa dostali do vytúženého cieľa – Haify, kde Grünhut vybavil utečencom vstupné víza na územie Palestíny, ktorá bola pod britskou správou. Účastníci tejto záchrannej akcie dodnes žijú v Bratislave v miestom zariadení pre seniorov.

Grünhut zostal v Bratislave aj počas vojny. Pôsobil v tzv. Judenrate a bol činný v židovskom odboji. Na jeseň roku 1944 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti. Ukrýval sa v budove bývalej československej ambasády. Spolu s Grünhutom a jeho manželkou tam boli aj ďalší židovskí utečenci. Všetci prežili až do príchodu ruskej armády. Grünhut sa koncom 60-tych rokov zasadil o to, aby jeho záchrancovi udelili najvyššie izraelské vyznamenanie Spravodliví medzi národmi. 

Po vojne obnovil činnosť židovskej obce a začal pomáhať Židom, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov. Postaral sa o to, aby dostali ubytovanie i lekársku starostlivosť v obnovenej Židovskej nemocnici. Komunistický puč a následná správa o tragickej smrti ministra zahraničných vecí Jana Masaryka primäli Grünhuta k rozhodnutiu odísť z Československa. Za dramatických okolností prešiel maďarské hranice a odtiaľ sa dostal do Rakúska.

Nový život začal v Izraeli. Pre človeka, ktorý bol zrastený s prostredím Bratislavy, to bola zmena, ktorú vnímal veľmi citlivo. Ešte citlivejšie vnímal zásahy štátnej moci, ktorá sa rozhodla zbúrať celé židovské geto. V tom čase sa zrodil nápad preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. S myšlienkou prišiel Grünhut, ktorý presvedčil niekdajších pracovníkov ortodoxnej obce, aby mu pomohli.  Sám potom financoval projekt výstavby novej Synagógy a Ješivy, ktorá dostala názov Pressburg. Postavená bola vo štvrti Givat Shaul. Nová Ješiva pokračovala v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy, ktorú najviac preslávil legendárny rabín Chatam Sofer. V synagóge dal Grünhut zhotoviť Aron Hakodesch  (schránku na tóru) podľa fotografie z bývalej ortodoxnej synagógy, ktorá stála na Zámockej ulici 66 v Bratislave s tým, že zachoval proporcie a prvky originálu. Heichal Pressburg je dnes jedinou stavbou svojho druhu v Izraeli a predstavuje unikátne dedičstvo bratislavského židovstva.

Koncepcia výstavy

Z hľadiska koncepcie výstavy a jej jednotlivých častí sa ponúka niekoľko rovín a tematických celkov. Hlavnú časť som rozdelil na dva tematické celky:

  1. Záchranné akcie Arona Grünhuta v období pred vojnou. Jeho pôsobenie v domácich židovských organizáciách a aktivity v zahraničí
  2. Prezentácia Bratislavskej ortodoxnej synagógy a ješivy v štáte Izrael.
Aron Grünhut
Grünhutove deti: Otto, Leo, JozefGrünhutove deti: Otto, Leo, Jozef
Na palube „Kráľovnej Alžbety“Na palube „Kráľovnej Alžbety“

1. Záchranné akcie Arona Grünhuta v období pred vojnou.

Z hľadiska koncepcie výstavy chápanej ako príbeh výnimočného človeka som zhromaždil všetky dostupné materiály vrátane obrazového, ktoré potvrdzujú aktivity Arona Grünhuta ako záchrancu. Obsahujú raritný filmový záznam, ktorý vznikol počas plavby na Dunaji a ktorého autorom bol kapitán parníka „Kráľovná Ažbeta“ – Nándor Andrasovits. V spracovanom dokumente sú zachytení tak utečenci, ako aj hlavný organizátor ilegálneho transportu Aron Grünhut. Ďalším cenným príspevkom je výpoveď jedného zo zachránených židovských chlapcov z detského transportu. Významným aspektom výstavy bude prezentácia unikátnej knihy spomienok (doteraz nepreloženej do slovenčiny), ktorú vydal Aron Grünhut. Je zaujímavé, že nie je napísaná v hebrejčine, ale v nemčine, z čoho je zrejmé, že ňou chcel osloviť najmä nemecky hovoriacu komunitu Bratislavčanov. Na výstave prehovorí aj jeho jediný žijúci syn Benny Grünhut-Goren.

Exponáty: zväčšené fotografie, listy, dokumenty na výstavný formát, poskytne Slovenský národný archív a rodina Arona Grünhuta žijúca v Izraeli.

2. Prezentácia Bratislavskej ortodoxnej synagógy a ješivy v štáte Izrael a pomoc Grünhuta židovskej obci v Bratislave.

Cieľom panelovej výstavy je predstaviť Arona Grünhuta nielen ako záchrancu, ktorý pochádzal zo Slovenska, ale tiež ukázať širšej verejnosti jeho hlavné dielo – Heichal Pressburg, stavbu, ktorá symbolizuje spojenie s dnes už neexistujúcou židovskou štvrťou v Bratislave. Význam tohto diela, ale aj celoživotného diela Arona Grünhuta pre Bratislavu, ako aj celé Slovensko, spočíva v tom, že s tunajšou komunitou udržiaval živé kontakty aj po svojej emigrácii. Snažil sa jej aj pomáhať, z Izraela organizoval zbierky na pomoc bratislavským Židom, podporoval ich aj náboženskými predmetmi, ktoré im posielal na rôzne sviatky. Angažoval sa tiež za obnovu pamätníka Chatama Sofera. Je zrejmé, že týmito aktivitami sa snažil obnovovať náboženský život v Bratislave.
Exponáty: fotografie synagógy a ješivy, dokumentácia a plány k výstavbe, pohľad na Aron Hakodesch.

Budova Bratislavskej ješivy a synagógy, JeruzalemBudova Bratislavskej ješivy a synagógy, Jeruzalem
Aron HakodeschAron Hakodesch

Aron Grünhut a jeho funkcie:

  • predstavený Pohrebného bratstva (Chevra Kadischa)
  • člen predstavenstva Židovskej nemocnice v Bratislave
  • člen Obchodnej komory v Bratislave
  • člen predstavenstva viacerých dobročinných spolkov

  • predseda Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli
  • predseda Výboru na výstavbu synagógy a ješivy
  • predstavený Bratislavskej synagógy v Jeruzaleme (Heichal Pressburg)
  • predseda Asociácie Chatama Sofera v Tel Avive (Chug Chatam Sofer)

Rodina Arona Grünhuta:

Etel, manželka, pochádzala zo zámožnej židovskej rodiny Wosner. Jej otec bol veľkostatkár v Dunajskej Strede, pracoval v orgánoch židovskej obce, podporoval chudobných a študentov.

Aron Grünhut s manželkouAron Grünhut s manželkou

Deti:

Otto, bol zabitý severne od Haify v roku 1947. Pomáhal zakladať jednu zo židovských osád, ktorú obklopovali arabské dediny. Býval v drevenej chatrči, ktorá vzbĺkla v noci, keď spal. Malo ísť o podpaľačský útok zo strany Arabov.

Leo, slúžil v československej jednotke britskej armády v Palestíne. Neskôr ho stiahli do Anglicka. Zapojil sa do bitky o Normandiu, bol ťažko zranený a niekoľko dní strávil v bezvedomí. Po vojne sa venoval obchodovaniu s diamantmi v Londýne. V roku 1978 ho prepadli pred jeho domom, olúpili a nakoniec zastrelili.

Jozef (Akiva), nádejný futbalista, zomrel tragicky v roku 1934, keď protihráč veľkou silou kopol loptu do jeho hlavy a spôsobil mu smrteľné zranenia. Pochovaný je na ortodoxnom židovskom cintoríne v Bratislave.

Benny (1928), architekt

Viliam, po absolvovaní dôstojníckej školy slúžil v oblasti Golanských výšin. Na jeho jednotku hodili ručný granát. Zomrel na následky zranení v deň svojich 21 narodenín.

Záver:

Poslaním celého projektu je dostať do povedomia meno Arona Grünhuta, ktorý vyčnieval z radu činovníkov židovskej obce, ale v dôsledku striedania totalitných režimov, upadol do zabudnutia. Kým u nás sa o jeho činnosti príliš nevie, v Izraeli a Spojených štátoch na Grünhuta nezabudli a medzi potomkami zachránených je stále pripomínaný. Za to, čo urobil pre záchranu trpiacich a prenasledovaných, si zaslúži uznanie. Výstava sa uskutoční pri príležitosti 70. výročia od konania záchranných akcií. Súčasťou projektu by bolo umiestnenie pamätnej tabule na dom na Heydukovej ulici 8 (pôvodne Preiskristof Gasse), kde žil a pôsobil Aron Grünhut.

Organizátori

  • OZ Paradysio
  • Slovenský národný archív
  • Slovenské národné múzeum
  • Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  • Židovská náboženská obec Bratislava

Zostavil: Martin Mózer